Keď som písal prvé slová tohto článku, vôbec som netušil, či to bude vhodný obsah na tento blog. Nakoniec ma ale k jeho napísaniu doviedli 4 veci:
► už 4 mesiace som nič nepublikoval
► momentálne mám kopec práce, do ktorej sa mi nechce. Toto je spôsob, ako efektívne prokrastinovať
► takéto osobné články sa väčšine z vás páčia. To dokazujú aj komentáre pod mojím zhrnutím roka 2016 a pod článkom o digitálnom nomádstve
► myslím si, že mnohým z vás môžu myšlienky v tomto článku naozaj pomôcť
Poznámka: Ak ste na tomto blogu len pre know-how články typu Ako si vytvoriť web stránku za 30 minút alebo Všetko, čo potrebujete vediet o email marketingu, tak pokojne tento článok preskočte. Som s tým v pohode. Vážne. :)
Pripravte si váš obľúbený nápoj a ponorte sa do čítania
Pred pár mesiacmi sme sa s manželkou vrátili z našej 5-mesačnej cesty po Ázii. Žili sme v Thajsku a vo Vietname, bývali sme po hoteloch a živili sa prácou cez internet (prevažne tvorbou web stránok). Potom sme 2 mesiace žili u starých rodičov a čakali, kým sa uvoľní byt, ktorého prenájom sme dohodli ešte z Ázie.
V spomínamom byte bývame už tretí mesiac. Byt sa nachádza v Malej Ide, čo je sympatická dedina, ktorá je len 10km od Košíc.
Pohľad na Malú Idu z vtáčej perspektívy. Fotka pochádza z oficiálneho webu obce – malaida.sk.
Nikdy predtým som na dedine nebýval, takže je to pre mňa úplne nová skúsenosť. Po prvých 2 mesiacoch si ale uvedomujem jednu obrovskú vec: Som šťastný.
Prečo som na slovenskej dedine oveľa šťastnejší ako v Thajsku
Moje najväčšie priznanie v článku o mojej skúsenosti z Ázie bolo to, že som tam nebol šťastný. Mal som všetko, o čom som si myslel, že je cool (čerstvé kokosy, vylihovanie na pláži v januári, cool fotky z kaviarne a exotické jedlá). Snažil som sa tváriť, že som šťastný. Ale nebol som.
Teraz môj život vyzerá o dosť nudnejšie ako vtedy. Drvivú väčšinu dňa robím jednu z týchto vecí:
► pracujem
► pomáham Henike s domácnosťou (dokonca sa učím variť)
► čítam si
► relaxujem pri PS4 (viem, že sa od online podnikateľov čaká, že budú nonstop na niečom makať, ale ja to neviem)
► rozprávam sa alebo inak venujem čas žene, ktorú milujem
Ak nie som doma, tak som pravdepodobne na prechádzke s naším novým šteňaťom (o ktorom sa ešte zmienim).
Okrem toho trochu cvičím a najnovšie sa učím tancovať salsu. :)
Tiež sa snažím venovať duchovným veciam (aby som sa necítil tak, že sa môj život točí len okolo mojej práce).
Poznámka: Duchovnými vecami myslím skôr modlitbu a poznávanie Boha, nie „hľadanie boha v sebe“.
Každopádne, poďme už na to hlavné. Tu je 10 dôvodov, prečo sa mi v Malej Ide žije oveľa lepšie ako v Chiang Mai alebo v Danangu:
#1: Nezávislosť na lokalite mi vyhovuje viac ako digitálne nomádstvo
Byť nezávislým na lokalite a byť digitálnym nomádom je takmer to isté. Existuje ale viacero rozdielov, ktoré sa najprv zdajú malé, ale keď sa na nich lepšie pozriete, tak menia úplne všetko.
Myslím, že najlepším príkladom digitálneho nomáda bude Matouš Vins.
Matouš je autorom Travel Bible, živí sa Facebook reklamou, miluje cestovanie a väčšinu roka ho v jeho rodnej krajine nenájdete. Doma sa cíti kdekoľvek v Európe, ale veľmi sa mu páči napríklad v Thajsku alebo v Austrálii. Matouš je 100% digitálny nomád.
Teraz sa vráťme k tej nezávislosti na lokalite. Počas môjho pobytu v Ázii som zistil, že vlastne nie som až taký fanúšik cestovania ako som si myslel. Jasné, prvé 2 mesiace to bolo super, ale potom mi už začalo chýbať Slovensko. Letenky do Ázie ale boli dosť drahé, a tak sme nechceli ísť hneď domov.
Keď som mal pocit, že som sa v Thajsku zabýval, že mi je tam dobre, tak nám končili víza a museli sme ísť do inej krajiny.
Posledné 3 mesiace v Ázii som sa cítil tak trochu uväznený na cudzom kontinente. Jasné, mohli sme ísť kedykoľvek domov, ale uvedomovali sme si, že sme strašne ďaleko, a že sa už do týchto končín nikdy nemusíme vrátiť. A tak sme ostali, aj keď to nebolo podľa našich predstáv.
Teraz bývame na Slovensku a všetko je iné. Mám tu oveľa menej stresov ako som mal v Ázii a namiesto pocitu uväznenia cítim slobodu.
A viete, čo je fakt super? Že sa kedykoľvek môžeme zbaliť a ísť na pár dní alebo týždňov preč. Nemusíme si pýtať dovolenku, prácu si vždy vieme zobrať so sebou.
A viete, čo je divné? Práve vďaka tejto slobode kedykoľvek odísť sme v našom byte šťastní a nemáme potrebu nikam ísť. Zatiaľ. :)
#2: Práca z domu + život na dedine = bella vita
Pracovať z domu v Košiciach bolo fajn, ale pracovať z Malej Idy je úplne iný level.
Okolo nášho bloku je veľmi veľa zelene, za 5 minút sa vieme dostať do lesa. Keď je horúco a máme sa chuť okúpať, tak Bukovec je hneď za rohom (poznámka autora: toto som písal ešte v auguste).
Keďže je Malá Ida prvou dedinou pri Košiciach, tak vás asi neprekvapí, že väčšina ľudí pracuje práve v metropole východu. Zopár ľudí pracuje priamo v Malej Ide, ale to sa týka asi len pošty, 2 supermarketov a pár podnikov.
Sme veľmi vďační za to, že môžeme pracovať z domu (hlavne, keď je pondelok ráno a vonku prší). Vstať o 7:00 8:30, dať si raňajky, spraviť si kávu a môcť pokračovať tam, kde som včera prestal, je na nezaplatenie. Hlavne, keď z balkóna vidím krásnu krajinu, všade cítiť čerstvý vzduch a viem, že hocikedy môžem ísť do prírody.
Výhľad z nášho balkóna. Nie je to ideálne, ale baví ma to viac ako výhľad na paneláky. :)
#3: Necítim sa tu ako cudzinec
Keď niečo potrebujem, vždy viem, kde to mám hľadať. Necítim sa ako vo Vietname, kde som si musel googliť každú maličkosť – od bankomatu, cez kaviareň s dobrým internetom, až po dobrú reštauráciu bez turistických cien.
Okrem toho rozumiem reči a cítim sa tu doma. Pamätám si, aké to bolo vo vlaku z Danangu do Saigonu, keď sa ľudia očividne bavili o nás, ale my sme im nemali šancu rozumieť.
Ľudia ma na Slovensku berú ako obyčajného mladého chalana a nie ako bohatého Američana. Po centre mesta sa môžem prechádzať bez toho, aby ma počas toho zastavilo 5 ľudí, ktorí mi chcú predať slnečné okuliare, suveníry alebo pršiplášť.
#4: Milujem Slovensko
Viem, že dnes je moderné nadávať na Slovensko a na ľudí, ktorí tu žijú. Mne to tu ale vôbec nepríde tak zlé.
Často sa prechádzame so psom po dedine, niekto sa nám prihovorí a skoro stále je to milá skúsenosť. Už sme dokonca dostali aj „bio“ paradajky od susedy a tiež sme si mohli zadarmo zajazdiť na koni. Len tak. Lebo ľudia sú fajn. :)
V Ázii nás väčšina ľudí videla ako „iných“. Niektorí sa s nami aj chceli rozprávať, ale to nejde práve najlepšie, keď väčšina Vietnamcov vie po anglicky asi tak 30 slov.
A to ani nehovorím o krásnej prírode, ktorú máme u nás na Slovensku. Pár dní po príchode domov sme išli na predĺžený víkend na Oravu (konkrétne Ranč u Edyho) a páčilo sa nám to rovnako ako výlety po Ázii. Aj keď porovnávať jazdu na koni a lezenie po vodopádoch nie je práve jednoduché. :)
Tip: Ak vás láka cestovanie po Slovensku, odporúčam blog Nie je túra bez Štúra.
Tip #2: Odporúčam aj článok Prečo sme sa rozhodli ostať žiť na Slovensku? 10 dôvodov je málo! na blogu kickstart.sk.
Tip #3: Viac ako 3 dôvody prečo cestovať a dovolenkovať na Slovensku.
#5: Pohodlná stolička a skvelý internet (bez toho, aby som si platil 100€ za coworking)
Veľa nomádov si život bez coworkingu nevie predstaviť.
Ak neviete, tak coworking je miesto, kde si platíte za to, že môžete pracovať. Takto to neznie veľmi lákavo, ale v coworkingoch je rýchly internet (čo v JV Ázii nie je práve samozrejmosť) a (väčšinou) pohodlné stoličky so stolom v ideálnej výške na prácu s notebookom. V niektorých coworkingoch máte v cene členstva aj kávu, vodu a extra služby.
Jedinou nevýhodou coworkingu je cena. Tieto „pracovne“ sú cielené hlavne na nomádov z Ameriky, Austrálie a Západnej Európy. Pre nich nie je problém zaplatiť 100€ za mesiac.
Keďže sme nomádili dvaja, tak coworkingy by nás mesačne stáli 200€. To nie je práve zanedbateľná suma, keďže napríklad za ubytovanie sme v Thajsku platili 150€ a vo Vietname 300. A už vôbec nie vtedy, keď sme sa trepali do Ázie s mesačným online príjmom 500-600€. :)
Coworkingy nám prišli drahé, a tak sme pracovali buď z kaviarní, alebo z hotelovej izby. V kaviarňach sme míňali denne približne 7€, čo je v podstate to, čo by sme zaplatili za coworking, ale tam sme za to dostali aj kávu, smoothie a nejaký ten cheesecake.
V kaviarňach a na hoteli sa síce dalo pracovať, ale nie veľmi pohodlne. V každej kaviarni bolo len pár miest, kde sa dobre pracovalo (komfortné sedenie, elektrická zásuvka v blízkosti) a tie zvykli byť obsadené. Práca na hotelovej izbe väčšinou znamenala prácu na posteli s notebookom na stehnách. Tiež nič extra.
Niet divu, že hneď po príchode na Slovensko som si objednal pohodlné pracovné kreslo, ktoré si neviem vynachváliť. :)
Ak chcete tip na kvalitnú stoličku k PC za dobrú cenu, tak by som vám odporučil presne túto. Ak si to chcete vygoogliť, je to model Racing PRO ZK 015 a stojí cca 90€.
Na internet v Ázii som mal často nervy a napríklad v Nha Trangu, kde sme boli mesiac, bola v celom mestečku len jediná kaviareň, kde bol ako-tak dobrý internet. A to sme si spravili poriadny research. :)
#6: Predvídateľné výdavky a dobrý cashflow
Tento bod som už trochu načrtol v časti o coworkingu. V Ázii som bol v podstate každý mesiac v mínuse. Nízky príjem + oveľa vyššie výdavky ako som čakal = veľa zbytočných stresov.
Našťastie som bol aspoň natoľko zodpovedný, že som do Ázie išiel s tým, že som mal čo-to našetrené. Inak by som mal veľký problém.
Ale viete, ako sa hovorí. Každá minca má 2 strany. Vyššie výdavky nás motivovali do práce a počas 5 mesiacov v Ázii sa náš mesačný online príjem výrazne zvýšil. A tak sme vo Vietname zarábali podstatne viac ako sme zarábali v Košiciach.
Problémom bolo, že vždy, keď už to vyzeralo, že viac zarobíme ako utratíme, tak sa niečo stalo. Napríklad som platil 300€ za zubára. Alebo nám končili víza a potrebovali sme sa presunúť inde (letenky, hotely a ďalšie extra výdavky).
V článku o nomádení (presnejšie v #2 Digitálne nomádstvo vlastne vôbec nie je lacné) som odhadol naše výdavky na Slovensku maximálne na 800€ mesačne.
Od príchodu na Slovensko si poctivo zapisujem všetky príjmy a výdavky (super vec, odporúčam) a za minulý mesiac sme minuli presne 802,99€. To je o dosť menej ako 1500€, ktoré sme priemerne míňali v Ázii (spolu s letenkami, poistením atď.).
Vďaka lepšiemu internetu, pohodlnému kreslu a tomu, že nemám potrebu si objednať ďalšiu kávu, aby sa na mňa personál nepozeral divne, som oveľa produktívnejší. To isté platí pre Heniku.
Takže na Slovensku už nielen menej míňame, ale aj viac zarábame. Tiež vieme lepšie odhadnúť naše mesačne výdavky a len občas vyskočí nejaká väčšia položka, s ktorou sme nerátali.
#7: Lepší sociálny život
Mať priateľov na dosah ruky je skvelé. V Ázii mi to veľmi chýbalo. Teraz s nimi kedykoľvek môžem vybehnúť na pivo a pizzu alebo ich zavolať k nám.
V Thajsku sme sa kamarátili len s CZ/SK nomádmi a s kuchármi v našej obľúbenej thajskej reštike. Vo Vietname sme za 3 mesiace boli takmer stále len sami dvaja. Takže toto je pre nás príjemná zmena. :)
V kuchyni našej obľúbenej reštiky v Chiang Mai s našimi obľúbenými Mjanmarcami.
#8: Pokoj a menej stresov (o veci, o pas, o peniaze…)
Na tomto blogu som už priznal, že som tak trochu „control freak“. To znamená, že nenávidím pocit, keď nemám niečo pod kontrolou.
V Ázii som sa takto cítil často. Najhoršie to bolo pri lietaní (strachy typu „Stihneme ďalší let?“), ale prejavovalo sa to aj pri iných veciach.
Počas 5 mesiacov v Ázii som často kontroloval, či ešte stále mám svoj pas, či nám z izby nezmizli nejaké peniaze (keďže upratovačky tam chodili, aj keď sme tam neboli) a tak ďalej.
Tiež som sa bál, či pri tých našich výletoch po kaviarňach občas nezabudneme niečo dôležité. Napríklad mobil alebo Macbook. Po zamknutí izby som to vždy musel skontrolovať, aj keď som bol pri zamykaní úplne prítomný mysľou.
Neviem logicky vysvetliť, prečo som sa takto stresoval. Asi preto, lebo som bol tisícky kilometrov od domova a nevedel som, čo by som robil bez pasu / peňazí / notebooku / mobilu. Viem ale, že v Európe takéto stresy nemám. Ani keď niekam cestujeme.
#9: Perfektné jedlo na dosah ruky
OK, možno nie tak úplne na dosah, ale mám skvelú manželku, ktorá mi uvarí všetko, čo chcem. Nie je to ako vo Vietname, kde sme točili 5 jedál dookola, pretože nič iné sa nám nepozdávalo.
Na Slovensku si uvaríme všetko, na čo máme chuť. A keď dostaneme chuť na ázijské jedlo, tak jednoducho vybehneme do reštiky. Keď nás vo Vietname chytila chuť na halušky, tak to už také ľahké nebolo. :D
#10: Roxy
V článku som nášho psa už 2x spomenul, tak dámy a páni, toto je Roxy:
Roxy – naše šteňa Border kólie
S Henikou sme už dlhšie chceli psa, ale stále s tým boli nejaké komplikácie. Teraz konečne bývame sami a nemáme v pláne dlhodobo cestovať, tak sme si tento sen splnili.
Síce sú to starosti (a niekedy nervy) navyše, ale prináša nám do života veľa radosti, takže sa to oplatí. Nehovoriac o tom, že nás nutí k pohybu, čo sa ľuďom, ktorí pracujú z domu, vždy zíde. :)
Záver
Žiť v Thajsku a vo Vietname bola skvelá skúsenosť. Niekedy nad tým premýšľam a mám problém uveriť, že sme tam naozaj boli.
Rád by som sa tam ešte niekedy vrátil, ale pár vecí by som spravil inak:
► pred cestou by som všetkým klientom dal vedieť, že idem na dovolenku a budem najbližší čas offline
► išiel by som na kratší čas (povedzme 3-4 týždne)
► kašlal by som na prácu a viac spoznával a užíval si
► mal by som oveľa vyšší budget (keďže by som to bral ako dovolenku)
Som rád, že niekto s vlastnou skúsenosťou s nomádením popísal to, čo som si myslel už dávno o digitálnom nomádení ja, bez osobnej skúsenosti.
Vďaka za komentár, Alexander. Ja som bol tak trochu naivka, no. :)
Ahoj Rolande, rád jsem si od tebe zase po čase něco přečetl.
Já osobně žiju jinak (jsem starší, mám větší děti, jiný styl), ale moc ti fandím kvůli dvěma věcem:
1. píšeš věci tak jak jsou (často se to lidé snaží nalakovat narůžovo – viz dig. nomádství)
2. píšeš čtivě
Takže držím palce a těším se zase na nějaký článek!
Honza
Ďakujem za komentár, Honzo. :)
Teším sa, že sa ti páčia moje články (aj takéto osobnejšie). Vážim si to!
Pekny clanok. Doma je doma. :) A ta stolicka vyzera super, taku si urcite kupim, lebo teraz vsetko robim v takom pololahu – polosede na gauci a chrbtica trpi. :) -Adam
Ďakujem, Adam. Henika (manželka) ma dnes vysmiala, že prečo dávam do takého článku stoličku. Ale ja som vedel, že to niekomu pomôže! : D
Bezva článek. Už delší dobu uvažuji nad podobným tématem. Jako že nemusím létat přes půl světa, aby mi bylo dobře. A úplně jasně si dovedu představit ty stresy v cizině. Já píšu o Jeseníkách a vím, že raději budu tady doma a psát o tom, co důvěrně znám, lidem, kterým to něco řekne. Chci psát i o tom, že lidi neví, co mají za krásu doma za rohem. Držím palce. Ivana
Ďakujem za komentár, Ivano. :)
Pamätám si, ako sme prvých pár týždňov po príchode na Slovensko pozerali na tú všetku prírodu okolo a hovorili sme si, ako je tu nádherne a že keby niečo také vidíme vo Vietname, tak to berieme ako turistickú atrakciu. :D
Som si myslela,že to s tým nomádením nie je také ružové…úprimne, pracovať na pláži mi neznie tak skvelo,skôr si chcem tú pláž užívať a nie sa mračiť do počítača,keď aj tak nič kvôli slnku nevidím :)
P.S.: Som rada,že si po dlhej dobe späť s novým článkom.
Ďakujem, Nika. Je fajn byť späť. :D
Práca na pláži je utópia, to hovoria aj sami nomádi. Keď niekto dáva fotku, ako pracuje z pláže, tak to hejtuje 95% nomádov. A nedivím sa im, keďže práve takíto ľudia spravili nomádeniu zlé meno.
Super článok! Triezvy pohľad na vec. Páči sa mi tá absolútna úprimnosť ktorú do toho dávaš. Nomádenie proste nie je pre všetkých, ale ten pocit mobility je na nezaplatenie :)
FYI – nedajú sa ti do komentov pridať weby s https :)
Ďakujem Adrian. Aj za komentár, aj za to, že si mi dal vedieť o tom bugu s CommentLuv. Už by to malo ísť. Pokojne to môžeš vyskúšať, ak chceš odkaz. Zaslúžiš si to. :D
Úplne s tebou súhlasím. Doma je doma, Slovensko je Slovensko a nikto ma nepresvedčí o opaku. Samozrejme nadávať sa dá a zmeniť tiež ešte čo to. Ale ak to neurobíme my tak nikto za nás. Máme chalupu na dedine na Zemplíne a je to neskutočne super. Aj keď priznávam, žiť by som tam asi nevedela, lebo mi niekedy neskutočne liezlo na nervy ako každý o nás všetko vedel skôr, ako my sami. Ale ako zóna úniku, relax a aktívny odpočinok na nezaplatenie. Milujem cestovanie aj mimo hraníc, ale vždy sa teším na to, že sa vrátim domov, kde patrím. Super článok. Teší ma že nie som jediná patriotka ?
Ďakujem za komentár, Ali. :)
To, čo opisuješ, je jedna z malá nevýhod slovenskej dediny. Ale tie pozitíva to aspoň nám určite vynahrádzajú. Tiež musím povedať, že podľa všetkého máme šťastie na susedov, takže aj to robí veľa. :)
Nech sa darí!
Ďakujem za článok, zdieľam ďalej. Je veľmi fajn si prečítať autentickú skúsenosť a porovnanie. Ja osobne som sa tiež po prvom roku podnikania v hlavnom meste presunula s manželom na chalupu, kde popri sa popri podnikaní učím záhradníčiť a pestovať víno. Zatiaľ takto fungujeme dva roky. U každého klienta viem byť osobne vždy keď potrebujeme, tvorivú časť práce si zase užívam buď pri krbe alebo na záhrade. Mám síce zriadenú aj pracovňu, ale priznávam sa, že profi kreslo ešte stále nemám, hoci sa už dlhšie zastrájam, že si ho kúpim, takže vďaka aj za tip!
Ďakujem za komentár a zdieľanie, Martina. :)
Tvoj pribeh znie tak trochu ako námet na film. Teraz vážne, vyzerá to ako super work/life balance. Podnikáš a keď máš toho plné zuby, tak vybehneš na záhradu. Fandím vám.
Mimochodom, to podnikanie ja aspoň trochu zamerané na marketing alebo ma teraz moja intuícia sklamala? :)
Kreslo – rado sa stalo. Ja som vedel, že sa to niekomu bude hodiť! :D
Krásny pohodový článok :-) Bavila som sa na tvojich postrehoch a zážitkoch a to najmä pre ich úprimnosť a otvorenosť. A potom som sa bavila na ukážkovej štruktúre príspevku – osobná výpoveď, zábava, zaujímavé linky, podnetné informácie a postrehy, zopár fotočiek a to kreslo bola bomba :-) Presne pocit ako keď by sme kecali s kámošmi na dvore :-) A o to ide, ja sa to ešte len učím :-) Všetko dobré a užívajte si naďalej náš krásny Východ :-)
Ďakujem za pekný komentár, Jarka. Veľmi si ma potešila. :)
Super upřímný článek. Děkuji za tip na židli. U nás v ČR se taky prodává v několika eshopech. Asi si ji taky pořídím :-)
Rado sa stalo. Som rád, že sa ti článok páčil. :)
Hovorí sa tomu zázemie
Hmm, áno, v podstate by sa celý tento článok dal zhrnúť týmto slovom. :)
Super článok! Určite budem sledovať ďalej!:)
Teším sa, že sa článok páčil. :)
Ta na vychodze bars šumno! Vitaj doma :). Ono, nie je to až tak čierno-biele, ale napísal si to pekne. Máš body za osobný prístup k veci, to sa cení! K+
Počas cestovania človek stretáva mnoho, mnoho ľudí a plemeno digitálny nomád je vo svete teraz premnožené. Stretol som ale presne 1 (slovom “jedného”) človeka čo naozaj robil, žil a dlhodobo fungoval ako pure 100% nomád. Bez macbooku od tatina a fake pracovných selfie z pláže..
A áno, zázemie, … zázemie je fajn :) Vitaj doma !
Vďaka za milý komentár, Aďo. :)
Na digitálneho nomáda potrebuješ mať veľmi špecifickú osobnosť. Hlavne musíš MILOVAŤ cestovanie a zvládať stresy s tým spojené. Potom ešte samozrejme potrebuješ dobrý online príjem (čo vôbec nie je také ľahké).
Mimochodom, možno by som mal pre vás zaujímavú spoluprácu. Viac ti napíšem v maile. :)
Rolandik keď som čítala tvoj článok a videla tie fotky vrátili sa mi spomienky. Je tam krasne
Ahoj Jackie,
ďakujem za komentár, potešila si ma. Malá Ida je fakt super a býva sa nám tu veľmi dobre. Už viem, prečo na to Slavo spomína tak nostalgicky. :)
Ahoj Roland. Po dlhšom čase som si od teba prečítal ďalší článok a opäť bol hodnotný. Naposledy som ti písal komentár k článku tuším keď ste boli ešte v Nha Trangu :-) Som rád, že píšeš takto úprimne, aspoň to niektorým ľuďom (možno) otvorí oči a pozrú sa na nomádenie aj z tej druhej strany. Ja osobne by som asi pracovať cez Notebook v Ázii nemohol :-D bolo by mi ľúto toho času, kedy by som mohol radšej cestovať a spoznávať krajinu… Ale človek nikdy nevie :-) PS: Manželke môžeš odkázať, že tá stolička ma tiež zaujala pretože chcem v blízkom čase kupovať novú k PC, aby som viac šetril chrbát a dobré odporúčanie sa vždy hodí. :-) Držím palce nech sa vám dobre býva a ste spokojní.
Ahoj Jakub, vďaka za skvelý komentár. :)
Moje články o nomádení mali celkom úspech a tak verím, že som aspoň niektorým ľuďom otvoril oči. Teraz o tom budem robiť aj rozhovor pre jeden mainstream web, takže to bude mať ešte väčší dosah.
Stolička – super, odkážem jej. :D
Ďakujem, aj tebe všetko dobré!
Veľmi pekný článok. Sloboda je presne o tom, že môžeš ísť kamkoľvek, ale ostaneš doma lebo ti je doma najlepšie.
Je to tak ako píšeš. Momentálne sme v stave, kedy to riešime podľa chuti – chceme ostať doma, sme doma. Chcem ísť na týždeň na Liptov, ideme na Liptov. Takto nám to „nomádenie“ funguje oveľa lepšie. :)