Nezávislosť na lokalite:

Prečo som na slovenskej dedine šťastnejší ako v Thajsku

Prečo mi digitálne nomádstvo nesedelo a prečo mám Slovensko radšej ako Thajsko

Keď som písal prvé slová tohto článku, vôbec som netušil, či to bude vhodný obsah na tento blog. Nakoniec ma ale k jeho napísaniu doviedli 4 veci:

  • už 4 mesiace som nič nepublikoval
  • momentálne mám kopec práce, do ktorej sa mi nechce. Toto je spôsob, ako efektívne prokrastinovať
  • takéto osobné články sa väčšine z vás páčia. To dokazujú aj komentáre pod mojím zhrnutím roka 2016 a pod článkom o digitálnom nomádstve
  • myslím si, že mnohým z vás môžu myšlienky v tomto článku naozaj pomôcť

Poznámka: Ak ste na tomto blogu len pre know-how články typu Ako si vytvoriť web stránku za 30 minút alebo Všetko, čo potrebujete vediet o email marketingu, tak pokojne tento článok preskočte. Som s tým v pohode. Vážne. :)

Pripravte si váš obľúbený nápoj a ponorte sa do čítania

 

Pred pár mesiacmi sme sa s manželkou vrátili z našej 5-mesačnej cesty po Ázii. Žili sme v Thajsku a vo Vietname, bývali sme po hoteloch a živili sa prácou cez internet (prevažne tvorbou web stránok). Potom sme 2 mesiace žili u starých rodičov a čakali, kým sa uvoľní byt, ktorého prenájom sme dohodli ešte z Ázie.

V spomínamom byte bývame už tretí mesiac. Byt sa nachádza v Malej Ide, čo je sympatická dedina, ktorá je len 10km od Košíc.

Malá Ida fotka

Pohľad na Malú Idu z vtáčej perspektívy. Fotka pochádza z oficiálneho webu obce – malaida.sk.

Nikdy predtým som na dedine nebýval, takže je to pre mňa úplne nová skúsenosť. Po prvých 2 mesiacoch si ale uvedomujem jednu obrovskú vec: Som šťastný.

Prečo som na slovenskej dedine oveľa šťastnejší ako v Thajsku

 

Moje najväčšie priznanie v článku o mojej skúsenosti z Ázie bolo to, že som tam nebol šťastný. Mal som všetko, o čom som si myslel, že je cool (čerstvé kokosy, vylihovanie na pláži v januári, cool fotky z kaviarne a exotické jedlá). Snažil som sa tváriť, že som šťastný. Ale nebol som.

Teraz môj život vyzerá o dosť nudnejšie ako vtedy. Drvivú väčšinu dňa robím jednu z týchto vecí:

  • pracujem
  • pomáham Henike s domácnosťou (dokonca sa učím variť)
  • čítam si
  • relaxujem pri PS4 (viem, že sa od online podnikateľov čaká, že budú nonstop na niečom makať, ale ja to neviem)
  • rozprávam sa alebo inak venujem čas žene, ktorú milujem

Ak nie som doma, tak som pravdepodobne na prechádzke s naším novým šteňaťom (o ktorom sa ešte zmienim).

Okrem toho trochu cvičím a najnovšie sa učím tancovať salsu. :)  

Tiež sa snažím venovať duchovným veciam (aby som sa necítil tak, že sa môj život točí len okolo mojej práce).

Poznámka: Duchovnými vecami myslím skôr modlitbu a poznávanie Boha, nie „hľadanie boha v sebe“.

Každopádne, poďme už na to hlavné. Tu je 10 dôvodov, prečo sa mi v Malej Ide žije oveľa lepšie ako v Chiang Mai alebo v Danangu:

#1: Nezávislosť na lokalite mi vyhovuje viac ako digitálne nomádstvo

 

Byť nezávislým na lokalite a byť digitálnym nomádom je takmer to isté. Existuje ale viacero rozdielov, ktoré sa najprv zdajú malé, ale keď sa na nich lepšie pozriete, tak menia úplne všetko.

Myslím, že najlepším príkladom digitálneho nomáda bude Matouš Vins.

Digitálny nomád Matouš Vinš

Matouš je autorom Travel Bible, živí sa Facebook reklamou, miluje cestovanie a väčšinu roka ho v jeho rodnej krajine nenájdete. Doma sa cíti kdekoľvek v Európe, ale veľmi sa mu páči napríklad v Thajsku alebo v Austrálii. Matouš je 100% digitálny nomád.

Teraz sa vráťme k tej nezávislosti na lokalite. Počas môjho pobytu v Ázii som zistil, že vlastne nie som až taký fanúšik cestovania ako som si myslel. Jasné, prvé 2 mesiace to bolo super, ale potom mi už začalo chýbať Slovensko.  Letenky do Ázie ale boli dosť drahé, a tak sme nechceli ísť hneď domov.

Keď som mal pocit, že som sa v Thajsku zabýval, že mi je tam dobre, tak nám končili víza a museli sme ísť do inej krajiny.

Posledné 3 mesiace v Ázii som sa cítil tak trochu uväznený na cudzom kontinente. Jasné, mohli sme ísť kedykoľvek domov, ale uvedomovali sme si, že sme strašne ďaleko, a že sa už do týchto končín nikdy nemusíme vrátiť. A tak sme ostali, aj keď to nebolo podľa našich predstáv.

Teraz bývame na Slovensku a všetko je iné. Mám tu oveľa menej stresov ako som mal v Ázii a namiesto pocitu uväznenia cítim slobodu.

A viete, čo je fakt super? Že sa kedykoľvek môžeme zbaliť a ísť na pár dní alebo týždňov preč. Nemusíme si pýtať dovolenku, prácu si vždy vieme zobrať so sebou.

A viete, čo je divné? Práve vďaka tejto slobode kedykoľvek odísť sme v našom byte šťastní a nemáme potrebu nikam ísť. Zatiaľ. :)

#2: Práca z domu + život na dedine = bella vita

 

Pracovať z domu v Košiciach bolo fajn, ale pracovať z Malej Idy je úplne iný level.

Okolo nášho bloku je veľmi veľa zelene, za 5 minút sa vieme dostať do lesa. Keď je horúco a máme sa chuť okúpať, tak Bukovec je hneď za rohom (poznámka autora: toto som písal ešte v auguste).

Keďže je Malá Ida prvou dedinou pri Košiciach, tak vás asi neprekvapí, že väčšina ľudí pracuje práve v metropole východu. Zopár ľudí pracuje priamo v Malej Ide, ale to sa týka asi len pošty, 2 supermarketov a pár podnikov.

Sme veľmi vďační za to, že môžeme pracovať z domu (hlavne, keď je pondelok ráno a vonku prší). Vstať o 7:00 8:30, dať si raňajky, spraviť si kávu a môcť pokračovať tam, kde som včera prestal, je na nezaplatenie. Hlavne, keď z balkóna vidím krásnu krajinu, všade cítiť čerstvý vzduch a viem, že hocikedy môžem ísť do prírody.

Nezávislosť na lokalite: Prečo som radšej v Malej Ide ako v Thajsku

Výhľad z nášho balkóna. Nie je to ideálne, ale baví ma to viac ako výhľad na paneláky. :)

#3: Necítim sa tu ako cudzinec

 

Keď niečo potrebujem, vždy viem, kde to mám hľadať. Necítim sa ako vo Vietname, kde som si musel googliť každú maličkosť – od bankomatu, cez kaviareň s dobrým internetom, až po dobrú reštauráciu bez turistických cien.

Okrem toho rozumiem reči a cítim sa tu doma. Pamätám si, aké to bolo vo vlaku z Danangu do Saigonu, keď sa ľudia očividne bavili o nás, ale my sme im nemali šancu rozumieť.

Ľudia ma na Slovensku berú ako obyčajného mladého chalana a nie ako bohatého Američana. Po centre mesta sa môžem prechádzať bez toho, aby ma počas toho zastavilo 5 ľudí, ktorí mi chcú predať slnečné okuliare, suveníry alebo pršiplášť.

#4: Milujem Slovensko

 

Viem, že dnes je moderné nadávať na Slovensko a na ľudí, ktorí tu žijú. Mne to tu ale vôbec nepríde tak zlé.

Často sa prechádzame so psom po dedine, niekto sa nám prihovorí a skoro stále je to milá skúsenosť. Už sme dokonca dostali aj „bio“ paradajky od susedy a tiež sme si mohli zadarmo zajazdiť na koni. Len tak. Lebo ľudia sú fajn. :)

V Ázii nás väčšina ľudí videla ako „iných“. Niektorí sa s nami aj chceli rozprávať, ale to nejde práve najlepšie, keď väčšina Vietnamcov vie po anglicky asi tak 30 slov.

A to ani nehovorím o krásnej prírode, ktorú máme u nás na Slovensku. Pár dní po príchode domov sme išli na predĺžený víkend na Oravu (konkrétne Ranč u Edyho) a páčilo sa nám to rovnako ako výlety po Ázii. Aj keď porovnávať jazdu na koni a lezenie po vodopádoch nie je práve jednoduché. :)

Tip: Ak vás láka cestovanie po Slovensku, odporúčam blog Nie je túra bez Štúra.

Tip #2: Odporúčam aj článok Prečo sme sa rozhodli ostať žiť na Slovensku? 10 dôvodov je málo! na blogu kickstart.sk.

Tip #3: Viac ako 3 dôvody prečo cestovať a dovolenkovať na Slovensku.

#5: Pohodlná stolička a skvelý internet (bez toho, aby som si platil 100€ za coworking)

 

Veľa nomádov si život bez coworkingu nevie predstaviť.

Ak neviete, tak coworking je miesto, kde si platíte za to, že môžete pracovať. Takto to neznie veľmi lákavo, ale v coworkingoch je rýchly internet (čo v JV Ázii nie je práve samozrejmosť) a (väčšinou) pohodlné stoličky so stolom v ideálnej výške na prácu s notebookom. V niektorých coworkingoch máte v cene členstva aj kávu, vodu a extra služby.

Jedinou nevýhodou coworkingu je cena. Tieto „pracovne“ sú cielené hlavne na nomádov z Ameriky, Austrálie a Západnej Európy. Pre nich nie je problém zaplatiť 100€ za mesiac.

Keďže sme nomádili dvaja, tak coworkingy by nás mesačne stáli 200€. To nie je práve zanedbateľná suma, keďže napríklad za ubytovanie sme v Thajsku platili 150€ a vo Vietname 300. A už vôbec nie vtedy, keď sme sa trepali do Ázie s mesačným online príjmom 500-600€. :)

Coworkingy nám prišli drahé, a tak sme pracovali buď z kaviarní, alebo z hotelovej izby. V kaviarňach sme míňali denne približne 7€, čo je v podstate to, čo by sme zaplatili za coworking, ale tam sme za to dostali aj kávu, smoothie a nejaký ten cheesecake.

V kaviarňach a na hoteli sa síce dalo pracovať, ale nie veľmi pohodlne. V každej kaviarni bolo len pár miest, kde sa dobre pracovalo (komfortné sedenie, elektrická zásuvka v blízkosti) a tie zvykli byť obsadené. Práca na hotelovej izbe väčšinou znamenala prácu na posteli s notebookom na stehnách. Tiež nič extra.

Niet divu, že hneď po príchode na Slovensko som si objednal pohodlné pracovné kreslo, ktoré si neviem vynachváliť. :)

Kreslo, na ktorom sedím počas písania tohto článku

Ak chcete tip na kvalitnú stoličku k PC za dobrú cenu, tak by som vám odporučil presne túto. Ak si to chcete vygoogliť, je to model Racing PRO ZK 015 a stojí cca 90€.

Na internet v Ázii som mal často nervy a napríklad v Nha Trangu, kde sme boli mesiac, bola v celom mestečku len jediná kaviareň, kde bol ako-tak dobrý internet. A to sme si spravili poriadny research. :)

#6: Predvídateľné výdavky a dobrý cashflow

 

Tento bod som už trochu načrtol v časti o coworkingu. V Ázii som bol v podstate každý mesiac v mínuse. Nízky príjem + oveľa vyššie výdavky ako som čakal = veľa zbytočných stresov.

Našťastie som bol aspoň natoľko zodpovedný, že som do Ázie išiel s tým, že som mal čo-to našetrené. Inak by som mal veľký problém.

Ale viete, ako sa hovorí. Každá minca má 2 strany. Vyššie výdavky nás motivovali do práce a počas 5 mesiacov v Ázii sa náš mesačný online príjem výrazne zvýšil. A tak sme vo Vietname zarábali podstatne viac ako sme zarábali v Košiciach.

Problémom bolo, že vždy, keď už to vyzeralo, že viac zarobíme ako utratíme, tak sa niečo stalo. Napríklad som platil 300€ za zubára. Alebo nám končili víza a potrebovali sme sa presunúť inde (letenky, hotely a ďalšie extra výdavky).

V článku o nomádení (presnejšie v #2 Digitálne nomádstvo vlastne vôbec nie je lacné) som odhadol naše výdavky na Slovensku maximálne na 800€ mesačne.

Od príchodu na Slovensko si poctivo zapisujem všetky príjmy a výdavky (super vec, odporúčam) a za minulý mesiac sme minuli presne 802,99€. To je o dosť menej ako 1500€, ktoré sme priemerne míňali v Ázii (spolu s letenkami, poistením atď.).

Vďaka lepšiemu internetu, pohodlnému kreslu a tomu, že nemám potrebu si objednať ďalšiu kávu, aby sa na mňa personál nepozeral divne, som oveľa produktívnejší. To isté platí pre Heniku.

Takže na Slovensku už nielen menej míňame, ale aj viac zarábame. Tiež vieme lepšie odhadnúť naše mesačne výdavky a len občas vyskočí nejaká väčšia položka, s ktorou sme nerátali.

#7: Lepší sociálny život

 

Mať priateľov na dosah ruky je skvelé. V Ázii mi to veľmi chýbalo. Teraz s nimi kedykoľvek môžem vybehnúť na pivo a pizzu alebo ich zavolať k nám.

V Thajsku sme sa kamarátili len s CZ/SK nomádmi a s kuchármi v našej obľúbenej thajskej reštike. Vo Vietname sme za 3 mesiace boli takmer stále len sami dvaja. Takže toto je pre nás príjemná zmena. :)

Reštaurácia v Chiang Mai

V kuchyni našej obľúbenej reštiky v Chiang Mai s našimi obľúbenými Mjanmarcami.

#8: Pokoj a menej stresov (o veci, o pas, o peniaze…)

 

Na tomto blogu som už priznal, že som tak trochu „control freak“. To znamená, že nenávidím pocit, keď nemám niečo pod kontrolou.

V Ázii som sa takto cítil často. Najhoršie to bolo pri lietaní (strachy typu „Stihneme ďalší let?“), ale prejavovalo sa to aj pri iných veciach.

Počas 5 mesiacov v Ázii som často kontroloval, či ešte stále mám svoj pas, či nám z izby nezmizli nejaké peniaze (keďže upratovačky tam chodili, aj keď sme tam neboli) a tak ďalej.

Tiež som sa bál, či pri tých našich výletoch po kaviarňach občas nezabudneme niečo dôležité. Napríklad mobil alebo Macbook. Po zamknutí izby som to vždy musel skontrolovať, aj keď som bol pri zamykaní úplne prítomný mysľou.

Neviem logicky vysvetliť, prečo som sa takto stresoval. Asi preto, lebo som bol tisícky kilometrov od domova a nevedel som, čo by som robil bez pasu / peňazí / notebooku / mobilu. Viem ale, že v Európe takéto stresy nemám. Ani keď niekam cestujeme.

#9: Perfektné jedlo na dosah ruky

 

OK, možno nie tak úplne na dosah, ale mám skvelú manželku, ktorá mi uvarí všetko, čo chcem. Nie je to ako vo Vietname, kde sme točili 5 jedál dookola, pretože nič iné sa nám nepozdávalo.

Na Slovensku si uvaríme všetko, na čo máme chuť. A keď dostaneme chuť na ázijské jedlo, tak jednoducho vybehneme do reštiky. Keď nás vo Vietname chytila chuť na halušky, tak to už také ľahké nebolo. :D

#10: Roxy

 

V článku som nášho psa už 2x spomenul, tak dámy a páni, toto je Roxy:

Roxy - šteňa Border kólie

Roxy – naše šteňa Border kólie

S Henikou sme už dlhšie chceli psa, ale stále s tým boli nejaké komplikácie. Teraz konečne bývame sami a nemáme v pláne dlhodobo cestovať, tak sme si tento sen splnili.

Síce sú to starosti (a niekedy nervy) navyše, ale prináša nám do života veľa radosti, takže sa to oplatí. Nehovoriac o tom, že nás nutí k pohybu, čo sa ľuďom, ktorí pracujú z domu, vždy zíde. :)

Záver

 

Žiť v Thajsku a vo Vietname bola skvelá skúsenosť. Niekedy nad tým premýšľam a mám problém uveriť, že sme tam naozaj boli.

Rád by som sa tam ešte niekedy vrátil, ale pár vecí by som spravil inak:

  • pred cestou by som všetkým klientom dal vedieť, že idem na dovolenku a budem najbližší čas offline
  • išiel by som na kratší čas (povedzme 3-4 týždne)
  • kašlal by som na prácu a viac spoznával a užíval si
  • mal by som oveľa vyšší budget (keďže by som to bral ako dovolenku)