Hore ruku, kto ešte nemá blog! (alebo 6 rád od skúsenej blogerky, ktorá spúšta nový blog)

Už dlhšie som pre vás nenapísal nový článok. Narozdiel od roku 2017 to tentokrát nie je iba kvôli tomu, že mám plné ruky práce pre klientov, pre ktorých robíme linkbuilding a weby, ktoré zarábajú.

Práce bolo dlhodobo veľa a času málo, takže som sa odhodlal k tomu, že na úkony, ktoré sa pravidelne opakujú, vytvorím procedúry. Vďaka nim budem môcť viac outsourcovať (delegovať) a ja budem mať viac času a energie na dôležité veci, ktoré prinášajú najlepšie výsledky (medzi nimi je určite aj blogovanie – pre mňa, aj pre klientov).

Na to, aby som ušetril čas v budúcnosti ale musím investovať čas teraz. Aj to je jeden z dôvodov, prečo publikujem tak málo. Som prsvedčený, že je to krok správnym smerom. Verím, že s novými časovými úsporami sa mi podarí dohnať ten jeden článok mesačne, ktorý som sľúbil na konci minulého roka. :)

Tento článok je hosťovský príspevok a napísala ho pre vás Katarína zo zbrusu nového blogu mojemilano.sk, s ktorým som jej pomáhal ja, aj moja manželka Henrietta

– OK, tak už viete, že toto je guest post a ja teda s pokojným svedomím predávam slovo Kataríne: –

Keď som písala tento článok, ešte som vlastne blog nemala. Vravíte si, kto už by nechcel dostať pár rád od blogerky, ktorá vlastne blogerkou nie je? Nuž, prečítajte si a potom mi povedzte :)

Vlastný blog je dnes už pomaly ako konto na Facebooku Instagrame. Kto ho nemá, akoby ani nebol, resp. akoby ani nemal čo povedať. A tak sa možno pohrávate s myšlienkou, že si niečo podobné zriadite aj vy.

Nápad, ako taký je v poriadku, pozor však na jeho realizáciu. Asi všetkým sa nám páčia roztomilé šteniatka/mačiatka/jaštery, ale mať ich doma obnáša okrem teplého pocitu pri srdci a permanentného úsmevu na perách aj každodennú starostlivosť a povinnosti. Tak je to aj s blogom. Nemôžete ho chcieť, založiť a potom sa naň vykašľať. Teda, môžete. Ale takto by ste to chceli?

Nebudem tu opakovať už napísané, aby to nevyzeralo, že sa chválim cudzím perím, no dám do pľacu pár skúseností.

#1: Vyskúšajte blogovať „nanečisto“

Vyskúšajte blogovanie

Je kopec platforiem, kde môžete publikovať svoje príspevky. Ja som začala na SME a za seba môžem potvrdiť, že to bola dobrá skúsenosť. Zistila som, akú mám odozvu, či sa témy stretávajú s ohlasom, kto sú moji čitatelia. Získala som aj aké-také technické zručnosti a vypracovala si odolnosť voči samozvaným kritikom. To určite nie je na škodu. Takisto som takmer úplne zmenila pôvodné plány – na začiatku som sa totiž chcela venovať čiernej kronike. Napokon som písala o všetkom, čo sa mi zdalo aktuálne a vhodné. Dokonca o futbale a politike. :)

Možno vám to príde ako strata času, písať na cudzej platforme, ale slušne zabehnuté blogerské platformy majú veľmi solídnu čitateľskú základňu. Ak si tam spravíte dobré meno, máte kopec potenciálnych čitateľov pre svoj blog a k tomu veľmi úrodnú pôdu na jeho ďalšiu propagáciu!

Výhodou je aj to, že zistíte, koľko času vám blogovanie zožerie a či vám to stojí za to. Ak do toho chcete ísť naplno, zaberie vám to hodiny. Je niečo iné mať nápad v hlave, a niečo iné preniesť to na papier na obrazovku. Pri vlastnom blogu by ste mali písať periodicky, najmenej raz za mesiac, za mňa optimálne raz týždenne. To na cudzích stránkach nemusíte. Môžete zažiariť a zasa sa na pár týždňov, mesiacov či dokonca rokov odmlčať, až kým vám opäť nenapadne originálna myšlienka, ktorú považujete za vhodné tlmočiť pospolitej verejnosti.

Možno si po prvých publikovaných príspevkoch poviete, že radšej čas strávite s kamošmi na kávičke, pive, alebo niečom, čo nesporne pripomína žabacinu, ale je to vraj zdravé a určite veľmi drahé. Je to na vás. Niektorí blogeri publikujú svoje príspevky výlučne na cudzích fórach a nemajú vlastnú stránku. Keď vám to tak vyhovuje, je to v poriadku.

Ja som sa pre vlastný blog rozhodla z niekoľkých dôvodov. Nakopol ma hlavne fakt, že som sa pristihla, ako čoraz viac píšem o Miláne, kde už nejaký ten čas žijem, a že tieto príspevky majú nečakanú odozvu. Zdalo sa mi, že dozrel čas, dať tejto téme viac priestoru a nechať ju žiť vlastným životom. A aj preto, že Miláno si vlastnú stránku v slovenčine zaslúži :)

Blog na vlastnej doméne - oplatí sa?

Druhým dôvodom bolo, že je oveľa ťažšie monetizovať blog na cudzej platforme. Nie je to o tom, že si teraz myslím, že vlastným blogom nejako úžasne a bleskovo zbohatnem, ale ako píšem nižšie, travelblog niečo stojí, pretože ho nepíšete od stola. A ak mi pokryje aspoň základné náklady, tak prečo nie? Na cudzích blogerských platformách nemôžete propagovať výrobky, služby, značky, musíte mať stále na pamäti, že využívate priestor, ktorý vám dal niekto „do prenájmu“ a mali by ste dodržiavať jeho pravidlá. Rovnako diskusie sú moderované administrátorom zvonka. To môže byť problém, ak si vás napríklad vytipuje nejaký hater s kopou voľného času, silným egom, rýchlym internetom a nedoceneným potenciálom..

Rovnako komunikácia s čitateľmi v cudzom priestore má svoje hranice a nie je taká bezprostredná. Napríklad, mne veľa ľudí písalo e-maily, namiesto toho, aby prispeli do diskusie. A keď už sme pri tých e-mailoch. Iste už viete, (povedzte, že áno, lebo to tu Roland písal aspoň stokrát!), že pre blogera je dôležité zbieranie emailov. No tak na to na cudzej pôde zabudnite. Tým ale prichádzate o unikátnu možnosť vytvoriť si vlastnú komunitu čitateľov a informovať ich o vašich novinkách, tipoch a pod.

Osobne vidím ešte ďalší rozdiel: na „smečkárskom“ blogu som viac formálna. Akonáhle som však začala písať pre svoju vlastnú stránku, bolo to oveľa spontánnejšie a osobnejšie. Asi preto, že tam som na návšteve, kdežto na svojom blogu som „doma“. Je to asi tak, ako kráčať celý deň v lodičkách a potom si obuť papuče, aby sme sa rozumeli. Pre mňa je to ďalší a veľmi dôležitý dôvod, prečo mať blog na vlastnej doméne a pod svojim menom.

#2: Nečakajte, že vám dá niekto niečo zadarmo

Treba povedať, že príprava blogu niečo stojí. Zasa hovorím za seba. Investovala som do výroby stránky, ale aj do nákupu úplne základnej zrkadlovky a fotopríslušenstva. Takisto na pohľad malé výdavky, ako cestovné a vstupné (mám niečo ako travelblog), sa vedia celkom slušne nahromadiť. Preto som sa rozhodla, že sa obrátim na bohatých sponzorov so žiadosťou o hoci aj malý dar.

Išlo o veľmi bohaté firmy a jednotlivcov, no výsledok bol nulový. V tom zmysle, že mi ani neodpísali. Zúčastnila som sa aj na výberovom konaní na grant od turistickej sekcie milánskeho magistrátu, ale ani tam som nepochodila. Skrátka, keď ešte nemáte nič v ruke, čo by vás odprezentovalo, nikto vám nič nedá. Jediné, čo sa mi podarilo, bolo akreditovať sa na mnohé akcie ako novinárka/blogerka, a tak ušetriť na vstupnom. Aj to nie vždy.

Na začiatku svojho projektu si teda dobre zrátajte, koľko ste ochotní či schopní do projektu investovať. S cudzou pomocou nerátajte. (Hovorím s „cudzou“. Ak máte príbuzných či kamošov na správnych miestach, ide o „rodinnú a priateľskú výpomoc“).

Samozrejme, všetky náklady sa dajú stlačiť na minimum. Môžete využiť free šablóny a fotiť na smartfón. Na druhej strane, vyššia vstupná cena zas môže byť pre niekoho hnacím motorom pre lepší výkon. Budete jednoducho viac makať, aby ste to čím skôr „vyblogovali“ späť :)

#3: Neuponáhľajte to

Ok, nemusíte otáľať ako ja. Trvalo mi to takmer celý rok, čo ospravedlňujem tým, že som čakala na ten grant z magistrátu :). Ale nebol to celkom stratený čas. Veľa myšlienok som si utriedila, nazhromaždila zaujímavý materiál, ujasnila koncepciu aj štýl.

Doprajte si aj vy potrebný priestor. Napíšte si príspevky do zásoby, naštudujte poriadne témy, o ktorých budete písať, pripravte kvalitný obrazový materiál, čerpajte inšpirácie. Váš blog by nemal byť polotovarom. Nech to hneď od začiatku vyzerá, že to myslíte vážne. Čitatelia to majú radi.

#4: Píšte, čítajte, zachovajte si optimizmus

Píšte veľa a čítajte veľa. Rozširujte si slovnú zásobu. Pozrite si aj iné populárne blogy z vašej kategórie a hľadajte, kde je kľúč ich úspechu. Potom ho prerobte na vlastný štýl a otestujte na svojom publiku (ľahko sa hovorí, viem).

Nečítajte len iných, ale prečítajte si aj po sebe to, čo ste napísali. Niekoľkokrát. Nepublikujte za horúca. Ak máte možnosť, dajte príspevky prečítať niekomu inému. Cudzie oko skôr nájde chyby. Gramatické, štylistické, faktografické. Tie by tam nemali byť.

Ak sa predsa len „chybička vloudí“, nedajte sa znechutiť kritikou. Keď vám niekto v komentároch oprávnene vytkne nedostatok, vezmite si z toho ponaučenie. No nenechajte sa deptať lacnými expertízami agresívnych diskutérov skrývajúcich sa za anonymné nicky. Nikto nie je génius. Teda, sú aj géniovia, ale verte mi, tí vás hejtovať nebudú.

Na záver – za seba radím, nebojte sa vážnych tém. Patria k životu, a aj keď chcete mať vtipný, ironický blog písaný ľahkým perom, nezaškodí občas preladiť na vážnejšiu nôtu. Teda aspoň ja to mám v pláne.

#5: Nikdy nie je neskoro

Nikdy nie je neskoro blogovať

Vek je len číslo. Asi nikde to neplatí viac, ako vo virtuálnom priestore. Možno sa vám zdá, že blogerčina je záležitosťou pre mladých a vy už máte iné starosti. Tak toto ako výhovorka neobstojí! Mnoho úspešných blogerov začínalo už, povedzme to diplomaticky, v produktívnom veku. Záväzky a povinnosti môžu byť brzdou, ale životné skúsenosti sú cennou devízou. Mojim veľkým vzorom je napr. Blanka Ulaherová, ktorá už dávnejšie nie je tínedžerka, ale jej cestopisy sú jedny z najlepších, aké som kedy čítala. Vo svete ju vekovo tromfnú ešte osemdesiatročné babičky blogerky.

#6: Buďt(m)e kamoši

Nemám ešte veľa skúseností s blogerskou komunitou na Slovensku, no toto je môj prístup. Ostatní blogeri nie sú  konkurencia, ale kolegovia. Iste, vysoké čísla populárnych blogov vzbudzujú závisť, ale verím, že je za tým kus práce a cesta k úspechu je tŕnistá. A viac ako závisť, si títo ľudia zaslúžia obdiv. Preto nebuďte skúpi na pochvalu, ak sa vám páči niečo na blogu svojho kolegu, pochváľte to. Pozitívnych komentárov nikdy nie je dosť, to zistíte neskôr na vlastnej koži.

Takisto sa snažte vybudovať si vlastnú identitu, publikujte autentický materiál. Radšej menej, ale kvalitne. Kopírovaním cudzích textov a vykrádaním fotiek na internete sa už znemožnil nejeden ambiciózny bloger.

Záver

Ak som vám v niečom pomohla, tak ma to nesmierne teší, ak to bolo o ničom, beriem na vedomie. V každom prípade dúfam, že som vás na smrť neunudila:) Vidíme sa na mojemilano.sk.

Autor článku: Katarína z mojemilano.sk

Poznámka od Rolanda: Aj vy by ste chceli napísať hosťovský príspevok pre tento blog? Napíšte mi email s témou článku (prípadne rovno s pripraveným článkom, ak si veríte) a môžeme to uskutočniť. :)

Hore ruku, kto ešte nemá blog! (alebo 6 rád od skúsenej blogerky, ktorá spúšta nový blog)
4.4 (88%) 5 votes

Čo tak ešte jeden článok?

Share This